Povaha:

Jarvis je veľký extrovert, vždy pripravený podať pomocnú ruku tým, ktorí to práve potrebujú. Na tvári mu takmer vždy žiari bezstarostný úsmev, ktorým obdaruje všetkých naokolo. Z chudoby, ktorú musel pri vstupe do kláštora sľúbiť, si nič nerobí a sám často vraví, že kým sú na svete biednejšie bytosti ako on, nemá dôvod na nič sa sťažovať. Nerobí rozdiely medzi chudobnými a bohatými, ku všetkým pristupuje s rovnakou úctou. Na druhej strane je však veľmi ľahkovážny. Neraz si pustí jazyk na voľnobeh a povie bez uváženia to, čo má práve na srdci. Napriek tomu, že si zvolil život v kláštore, slovne sa modlí väčšinou len predpísaný breviár a ďalšie povinné modlitby. Kresťanskú vieru sa snaží žiť najmä pomocou blížnemu. 

 

Minulost:

Narodil sa do šľachtickej rodiny a ako najstarší syn bol vedený k tomu, aby raz prevzal moc nad spravovaným územím. Život v blahobyte sa však Jarvisovi nepáčil. Často si pripomínal verš z Biblie: ,,Choď, predaj všetko čo máš, zapri sám seba, vezmi svoj kríž a nasleduj ma. Od približne dvanástich rokov, dal rodičom najavo, že si nepredstavuje seba ako ďalšieho nástupcu, ktorý zachová rod. Otec aj mama to zobrali prekvapivo poľahky. Obaja mali bližšie k mladšiemu bratovi Samuelovi, ktorý bol ako vystrihnutý z honosných šľachtických obrazov. Nasledoval vstup do kláštora, pričom sľuby zložil ako devätnásťročný. Neskôr sa začal pripravovať aj na kňažskú vysviacku a svätenie prijal v roku 1614, keď mal 25 rokov. Pred pár mesiacmi sa dostal do konfliktu s predstaveným kláštora vo Forchestri, pretože predložil návrh o založení nového kláštora. Vieru by tak bratia mohli ľahšie šíriť. Hoci chce tento cieľ veľmi dosiahnuť, rozhodol sa pre pokoj v kláštore túto tému na čas oddialiť. Predsalen, sľuby treba dodržiavať.  

​

Ostatní:

• S rodinou vychádza naďalej veľmi dobre a navštevuje svojich príbuzných tak často, ako sa len dá.

• Opije sa veľmi ľahko. Dáva si síce pozor a snaží sa nepiť, no už po poháriku vína je v celkom intenzívnej náladičke. 

​

​

​

MRMR