Povaha: 

Miluje dobrý alkohol, kvalitný, potrpí si na dobré víno hlavne. Je prieberčivý čo sa týka jedla ale nikdy by kvôli tomu nerobil rozruh, má príliš dobré vychovanie. So svojími bratmi vychádza ako ocán s mesiacom. Príliv, kedy sa dokážu pohádať i ublížiť si no s odlivom. Iba boh by bol dosť silný siahnuť na ich rodinu. Je skvelý hráč v karách a i ostatných stolných hrách, rád otcovi ukazuje i svôj dôvtip pri ich večerných hrách šachu. Dokáže klamať s rovnakou ľahkosťou ako sa usmievať. Násilie pre neho neni cudzím no schyluje sa k nemu až keď ho niečo prestane baviť, i tak však má svätú trpezlivosť. Dbá o svoj zovňajšok a rád si zisťuje veci od dám u dvora, za pekný úsmev a pár slov, niekedy vedia povedať i to čo samé netušili. Má rád umenie a často si na vychádzkach krelsí do denníka prírodu, no vždy hovorí keď ho niekto pristihne že je to len pre lepšie zapamätanie ciest. Verí že v každom je kus dobra, no asi v momente ak by mu niekto zobral nieoč cenné, mohol by sám prejaviť temnotu v sebe.  Ostatné rody chápe ako onkurenciu a keď vidí i náznak slabosti, je prvý pri otcovom stole či pri bratoch diskutujúc o možných využitiach.

 

Minulost: 

Brynn Hayden, milovaná matka Luciusa. Ako by sa dalo popísať jeho detstvo? Narodil sa do rodiny kde už i tak bolo viac ako živo. Do rodiny kde ho už i tak čakali štyria ďalší, starší bratia. Jeho matka bola žena ktorá si svojím vyjadrovaním melodickým hlasom a krásnymi vlasmi pobozkanými slnkom získala srdce Theodora Lottwaya, aspoň to by si jeden myslel, no nebolo tomu tak. Lucius bol spočiatku uzavretý, nemal potrebu sa s nikým rozprávať,  len stál za sukňou svojej matky, no sotva sa anučil chodiť aby za ňou mohol stáť keď mu osud vzal matku. Jeho matka čakala dieťa, ďalšieho potomka s menom Lottway, no jeho matka bola útla žena a čo viac, ako sa blížili k dni k dňu jej pôrodu, ochorela, Bola tuhá zima. A jej kašeľ sa ozýval širokými chodvami sídla. Otec, hrdí na svojích synov. Nepúšťal k svojej žene, matke Luciusa ani dušu aby nikto neochorel. Lucius mal sotva tri roky, keď jeho matka umrela. Pamätá si na krik svojej matky, keď jeho otec ho držal s ostatnými súrodencami v salóne a hore bola pôodná babica pri jeho matke. Avšak, rána sa nedožilo dieťa ani matka. Nepotreboval vedieť podrobnosti a nikdy sa otca nepýtal... Jeho otec is ani nie pár mesiacov na to doviedol domov ďalšiu ženu.

Lucius sa nedokázal naviazať na žiadnu z jeho macoch. A čo sa týkalo jeho súrodencov, tí ho prijali. Bratia. Snažili sa ho začleniť ako rástol do viac a viac aktivít. I keď spočiatku im halvne šlo o to aby vytiahli Luciusa vôbec von. Často sedával v knižnici s hlavou v knihách či pri súkromných mentoroch, učiteľoch plný otázok. No nebolo tomu tak dlho keď bol dostatčne veľký aby uniesol v rukách kord, už ho bratia tahali na spoločné tréningy. Predvádzať sa pred otcom, spočiatku to bolo pre nich výhodné, ukázať bratovi že sú lepší ako on a naučiť ho, urobiť si očko u otca, predsa nebolo na škodu. No Lucius bol učenlivý. A svojích bratov začal prekonávať. Vracal sa s ranami po celom tele on i jeho súrodenci, niekedy sa pobili ešte cesotu z dvora, aspoň preventívne, inokedy im stačilo tréningu a už došli domov vyčerpaní. Najviac si rozumel s Lucasom, no všetci jeho starší bratia si ho vzali pod krídla, a brali keď sa osvedčil ako seberovného. Aspoň na čas.

Keď ich sestra dovŕšila štrnástne narodeniny,  začalo sa to tam dosť... Dosť situačne zhoršovať. Dalo by sa povedať že dom plný mužov s menom Lottway je skutočne ako hniezdo zmije, plné malých hadov ktoré keď sa naštvú zaútočia jeden na druhého. Jeho bratia ho nalákali na nový druh zábavy, začlai si doberať svoju malú sestru Letu. Od nevinných vtipov po nemiestne žarty. Skončilo to veľkou hádkou... Po ktorej nasledovali  ďalšie a ďalšie. Lucius radšej vžd yodišiel z domu a skončil v pánskych salónoch. Kde sa často bavil pri herných stoloch s kartami a víne. Spoločne s Lucasom. No čo by čerti nechceli keby im do ich pokojného rodinného vzťahu neprišla žena. Kŕasne dievča, lady, s vôňou kvetou, vlasmi gaštanovej farby a očmai tmavými ako studne, hlbokými v ktorých by sa jeden utopil. Lucius v nej našiel zaľúbenie ale tak i jeho brat. Lucius nemal za potrebné si nič dokazovať a ustúpil i keď cítil to vábenie. Odolával no to nestačilo. Keď jeho brat sa dal dokopy s mladou lady. Nebolo to zlé, bolo to ich tajomtvo otcovi často vraveli že chodia len do salónu sa zabaviť ale jeho brat sa vždy stratil a nebolo pochyby o tom s kým a kde. Ich bratia sa potom k nim pridali a boli celkom zas vzomknutou rodinou. Aspoň oni piati. Nikdy sa k nim nepridával pri týchto udalostiach Thomas či Leta. Nechávali ich jednoducho doma, predsa boli ešte mladí a s Thomasom toho nemali moc čo do reči. A tak jedného večera keď už mali čo to popité. Jeho brat si musle odskočiť a ostal sám s jeho priateľkou. Ktorá sa mu hodila doslova okolo krku, snažil sa jej vysvetliť že skutočne nemôže no stále voči nej sám mal city... Skôr ako by to pochopila došiel tam jeho brat. Našiel ich v naozaj tažko vysvetliteľnej póze, lady si sťahovala šaty pod výstrih kým on sa ju snažil dostať zo seba a oprel ju o stenu nech mu dá pokoj... Avšak vysvetlite to... V ten večer sa vrátil Lucius s rozbitým nosom celý zakrvavení a rovnako tak jeho brat. Lady už viac nevidel ani jeden z nich. A ich bratia si ich pekný čas doberali. No keď mu bolo 20, prišla už reč na nieoč iné. Keď raz v noci krik z bratovej izby zobudil každého v dome. Nezabudne an pohľad úsmev svojho brata nad ženským telom. Drží si odstup od svojho mladšieho brata, nepokladá ho za normálneho. A čo sa týka Lety, nikdy nemali najlepší vzťah no často sa snaží odčiniť svoje detské triky z minulosti, i keď o tom nevie každý týždeň v lete jej necháva nosiť kvety do jej izby. Bez slova či náznaku že sa jednalo o jeho čin. Záleží mu na nej no nikdy by to pred bratmi nepriznal. Venuje sa boju, na dialku i blízko, chcel sa naučiť všetkému. Pár krát to žial prehnala  i vážnejšie zranil svojích bratov. Možno je to v krvi, prelievať ich vlastnú krv. No Pre neho je toľko krásy v boji a taktike čo pre umelca farieb pre plátno.  

​

OSTATNÍ: 

• Najstarší brat rodiny si z neho často robí ústne srandu že je peknou tváričkou. (Nikdy sa však pre tento jeden dôvod nepobili, priam sám si z toho robí srandu.)

• Svojej sestre Lete necháva každý týždeň keď nastane ajr až do zimy nosiť do izby čerstvé kvety, robí to však bez toho aby o tom kto za tým je vedela.

• Pod bradou má malú ale hlbokú jazvu z tréningu s brati.

• Keď si dokázal že dokáže poraziť svojích najstarších bratov v každom druhu boja, stiahol sa aby moc nevyčnieval v otcových očiach. A nechal sa i poraziť.

 

Shadow