Povaha:

Elisandre miluje kvety, prírodu i zvieratá, k kvetov by ste nenašli jediný ktorý by jej nedokázal vyčarovať úsmev na perách. No ak, tak rozhodne hortenzie sú tými ktoré miluje. Má rada kvalitné parfumy a má veľmi citlivý nos a to prináša síce výhody a potešenie ale aj nevýhody a situácie ktorým by sa najradšej vyhla. Preto i jej vlastný kôň ktorého miluje musí mať denne čistené stajne i srsť a hrivu, dbá o neho tak ako by iná lady možno dbala o svojho malého salónového psa, dokonca mu do vody na hrivu dáva vonné oleje, aby mu voňala hriva, samozrejme že ho neumýva ona ale nech to robí ktokoľvek musí to tak spraviť! Rada maľuje a trávi svoj čas v záhradách alebo jazdí na koni. Matka bolo toho že to nie je niečo čo by lady mala robiť, jazdiť, no s dobrým učiteľom ktorý jej pomohol aj vychovať jej žriebä v koňa, je jej kôň skvostom. Krásny čistý klus i beh i chôdza ako taká, dokonalý drezúrny kôň s povahou sediacou k jeho jazdkyni a spolu do seba zapadajú rovnako ako mesiac a hviezdy patria k sebe. Preto i v sedle svojho koňa lady nestráca na svojej ženskosti a elegancií. Sama v sedle sedí výsostne a ťažko by sa jej aj účes zničil. Knihy? Miluje dobrých autorov a vie ich oceniť, maľba, ako by jeden dal, pre ňu sú drahé farby a kvalitné štetce jedným z ďalších darov čo potešia jej srdce. No je ako každá iná žena a aj krásne šperky či šaty jej dokážu vyčariť úsmev na perách. Často nosí perly, sú pre ňu symbolom jej domoviny, pripomínajú jej more ktoré vždy videla z pohľadu cez balkón a okná svojích komnát v jej rodnej domovine. Často dlhé perlové šperky a reťaze ale sú základom pre drahé kamene v nich vsadené. Je dobre učená a ovláda niekoľko jazykov, vie pripraviť základne hojivé tinktúry na ranky aby sa nezapálili no neni to nič čím by a chválila, často ale tak ošetrila aj svojho mladšieho bračeka. No nikdy sa jej nehnusil pohľad na krv, dokáže pochopiť aj lov zveri, predsa len nič tak nezahreje v zime ako dobrý kožuch i keď, no nikdy nebola zima pre ňu tou pravou zimou v jej domovine kde v zime jedine pomaranče prestali rodiť. Je skvelou tanečníčkou, Spievať vie ale vie spievať len Portske piesne, obzvlášť uspávanky, ktoré spievavala svojmu malému bratovi kým jej rodičia istý čas smútili za stratou dcéry. Hrať vie len na portskú gitaru, čo je dvanásťstrunovým hudobným nástrojom, vtedy zvyčajne sprevádza melódiu piesňami ktoré sa v jej zemi nazývajú Fado, v preklade „osud“. Čo sa týka jej odievania, nečakajte nič lacné a nič ľahké jej šaty sú väčšinou zložité, prepracované do detailov a jej najlacnejšie šaty sa šili dva týždne. Často ku všetkým šatám má aj čelenku, v zime ľahkú čiapku ale samozrejme letnú či zimnú šálu.  A zo svojej domoviny si okrem vkusu doniesla aj svoju osobnú modlitebnú knižku a denník. Ktoré ma vždy pri posteli. Čo sa týka lásky, stretla sa s ňou v knihách pohľadoch druhých no sama má za to že sama má češte čo spoznať. Nie je však naivnou, je veriacou ženou a ženou postavenia lady. Preto drží svoje srdce tak blízko k sebe ako len môže napriek tomu že nemôže mu povedať kedy biť a kedy nie.

 

Minulost:

Narodila sa ako druhé dieťa do rodu Dalton. Ani ona nebola vytúženým synom ktorého by si jej otec prial. Občas to na ňom videla no ani to nezabránilo jej otcovi prejavovať jej a jej drahej veľkej sestre Valentíne lásku. Elisandra so svojou drahou sestrou dobre vychádzala i keď jej sestra si vždy našla „dobrý“ dôvod prečo ju obrať o koláčik či sladké ktoré si Elisandra  vyslúžila. Elisandra rástla a bola z nej malá princezná no jej otec keď už nemal syna, mal oči len pre svoju prvorodenú dcérku pre ktorú si začínal predstavovať ideálnu budúcnosť, ktorá často zachádzala až k predstavám v paláci. A Valentína pred očami všetkých rástla a to nie len do krásy ale aj veľkosti, no podľa otca to bol len znak toho že je tak zámožnou ženou, matka v tom nikdy nenašla pochopenie a naopak sa stala Elisandra jej perlou. Elisandra milovala od malička knihy, prírodu a zvieratá a to ju nikdy nepustilo. Matka s otcom jej dopriali najlepšieho vzdelania, nie v dievčenskej škole, mala vlastných domácich učiteľov a učiteľky, medzi nimi aj jednu zo sestier z kláštora, bola v mnohom jej najbližšiu mentorkou. Hodiny s ňou trávila v záhradách musela jej opakovať verše básní alebo čo sa dnes naučila, pričom ju učila ako sa starať o kvety, nie ako záhradník ale ako lady. Naučila sa strihať ruže bez toho aby sa o ne pichla, aká je skutočne krehká ich krása. No samozrejme že tomu s prvu predchádzalo toľko pichancov a porezaní...  Ošetrovala ju a nikdy jej neostala ani jazva, mohli za to dobré maste. V mnohom ju obdivovala, chodila sa s ňou vždy modliť a jej rodičom to vyhovovalo, prečo aj nie, našli si na seba viac času, jedno dieťa sa dokázalo o seba postarať už skoro samé a druhé malo dobrý dohľad. Učenlivá Elisandra sa učila deň za dňom, milovala pobyt v záhradách a keď mala šťastie a šla s ctihodnou sestrou do kláštora pozrieť ich záhrady, oči jej jásali. Jej favoriti? Milovala vždy tulipány! Ale nie len tie! Ruže... no najviac hortenzie, milovala ich krásne zdobené koruny a toľko farieb. Nemyslite si že by niekedy sedela na kolenách na hline či chodníčku... Nikdy, milovala kvety strihať starať sa o ňe ale nikdy nezabudla na svoje postavenie a čo môže a čo nie. Ak odhliadneme od toho kde začala jej láska ku kvetom, jej matka v tom čase znovu otehotnela a čakala pod srdcom dieťa ktoré si jej otec prial, no to vtedy samozrejme ešte nikto netušil. Valetnína v tej dobe bola ž dvojnásobkom, skoro trojnásobkom Elisandry a pomaličky sa začínali od seba vzďaľovať, Elisandra nikdy nemala nič proti svojej veľkej sestre, dokonca sa jej zastávala keď si z nej ostatní v jej veku robili srandu. Ale nebolo to niečo čo by si Valentína priala, často házala všetko len na Elisandrinu závisť. A pritom to malá Elisandra nechápala, čím viac jej chcela byť na blízku tým viac sa od seba vzďaľovali. Ak Elisandra nebola v záhradách maľovala, scenérie plné kvetov, záhrady, more. Jej komnaty mali samé o sebe krásny výhľad na more, na jednu z krásnych piesočných pláží a pritom balkon ako taký bol aj posiaty kvetmi, ktoré sa obopínali okolo mramorových stĺpov zábradlia. Bolo to dievča ktoré žilo v svojích snoch, nikdy moc nevydržala na spoločenských udalostiach, vybehla niekam kde videla na more a hviezdy nad ním, premýšľajúc o všetkom čo môže byť a bude. Otec ju mal len za zasnívané naivné dievča ktoré z toho vyrastie a jej matka v nej hádam videla aj seba. A Valentína po narodení ich brata? Hádam začala jesť ešte viac.

Jedného dňa sa ale všetko zmenilo, Elisandre sedela na okraji zábradlia a na plátno ktoré mala položené pri sebe maľovala krásne more, jeho pokojnú hladinu a belasé oblaky nad ním keď tu zbadala ako sa blíži úchvatná zdobená loď, pôsobila majestátne! No nestihla ju namaľovať, priam jej štetec vtedy padol do záhonu pod balkónom, sledovala ako sa loď blíži než utekala za otcom s tými novinkami. Vtedy Elisandre sotva dovŕšila 14 rok života, ešte stále mala viac z dievčatka ako ženy. Nadšená behala po dome lebo jej otec povedal že loď priniesla k nim vzácnych hostí. Nevedela sa dočkať, len čo ju služobná obliekla do belasých šiat a dala jaj broš do vlasov už bežala po dome, Sestru akurát upravovala ich drahá matka vzácnymi šperkami ju obvešiavala pričom si ešte i tak dopriavala Valentína piškótového koláču. Odohnala ju že takto sa ešte ich mamá pomýli a aby šla. A tak sa vydala v sprievode strýca na privítanie hostí. Šla s ním na koni v sprievode kočiara. Dorazili, tá loď, bola úchvatná! Zblízka si ju malé dievča zamilovalo. Nie že by nikdy nevidela loď ale bolo to konečne niečo čo nebolo Portské a nehovoriac o tom ako ju očarili tí hostia čo prišli, sprievod tak ctihodného muža. Pamätala si na tu večeru kde sedela a chcela hltať každé slovo ich hosťa keď sa vrátili s otcom k stolu. No skoro nič nezapočula. Nehovoril toho moc a Valentína nebola najtichším jedákom. Najedla sa a šla do svojích komnát no bolo to ako včera čo ešte v tú noc prišla za ňou Valentína a hovorila jej o živote čo jej papá pripravil. Že pocestuje do Halburnu. Priala jej to a aj všetko viac. Jej svadby sa však nezúčastnila. Krátko na to jej sestra i zomrela a Elisandre sa dívala do smutných tvári jej rodičov. Jej brata to niak nezasiahlo a ona sama bola za to smutná, nosila kvety k brehu a púšťala ich na more, dúfajúc že prídu až k nej, verila v to, horizont predsa len šiel až k oblohe, mala za to že čo si more vezme, odplaví až tam. Čoskoro dostávala ženských tvarov a i väčšiemu záujmu lordov, barónov i grófov. No vždy dokázala svojho otca uprosiť. A on jej dokonca kúpil krásneho čisto bieleho koňa, nádherný kôň ktorý sa stal jej láskou. Bola dobrou jazdkyňou a tak mohla spoznávať krásy okolia z perspektívy konského sedla a samozrejme za sprievodu vždy niekoľkých gardistov no to jej radosť nikdy neprekazilo. Zbierala poľné kvety, či lesné, pričom neraz si urobila radosť aj lesným ovocím, sledujúc zver, spev vtáctva. Tak krásne obyčajné veci. Rada si nejaký kvet i rastlinu vždy vzala a dala vysušiť medzi stránky jej obľúbených kníh.

Jedného da k nim zavítal barón z Colchesteru, bolo to na žiadosť jej cteného otca, chcel s ním niečo prebrať, netušila samozrejme že čo. No bolo jej to jasné nasledujúce ráno, kedy jej povedal aby sa zbalila, koncom mesiaca odíde do Halburnu. Ešte nikdy nešla loďou nikam ďaleko, sotva bola na dvojhodinovej plavbe no lode mala rada. Len čo všetci mali istotu že je s tým všetkým gróf dobre oboznámení a schválil jej cestu spätným dopisom, nastúpila na loď v sprievode troch svojích gardistov, vernej služobnej a jej koňa. Nenechala by ho predsa tam a dúfala že jeho milosť bude mať aspoň jedno voľné miesto v stajniach. A aký vôbec bude? Aký bude Colchester, vedela jediné, že to za chvíľku zistí.

​

Ostatní:

• Okrem jej materinského jazyka ovláda i halburnský, lafský, moltenský a obstojne aj litevský.

• Jej koň sa volá Baltazár, skrátene Bal.

• Miluje maliny a černice.

• Miluje vodu, more ale vie plávať veľmi mizerne, vlna do tváre či voda do nosa a zrejme by sa sama utopila. 

​

​

​

Shadow