top of page
ae09fa892678a72ba88c5889c36f62a0.jpg

Symeon

Otrok

7.4.1577 Porto

Povaha: 

Symeon je pracovitej povahy. Je priateľsky no nikdy nemal možnosť to ukázať. Ako človek je zmierený zo svojim životom a s tým kým je. Trápi ho keď ľudia trpia no na druhu stranu mu ide aj o jeho prežitie. Vie sa rýchlo prispôsobiť a vyskúšal už mnoho náročných úloh. Nemá priateľov, rodinu skratka nikoho na kom by mu záležalo. Zbrane neovláda ale pokiaľ by si musel do niekoho udrieť tak by asi použil päste alebo niečo čo by spôsobilo najväčšie zranenie nepriateľovi. Nikdy ho nezaujímala viera. Neveri v nič a nikoho avšak pre svoje prežitie by predstieral čokoľvek. Taktiež je mu úplne jedno ako sa ľudia obliekajú za tie roky vie že čo je na človekovi dôležite a to čo dokáže rukami alebo hlavou. Stretol mnoho otrokov za svoj život a ako tak dokáže pozorovať ako sa ľudia dokážu adaptovať. Ty ktorý nemajú dostatočnú silu musia použiť hlavu alebo svoju šikovnosť ty ktorý nemajú skúsenosti tak ich musia rýchlo niekde získať a ty ktorý sú nemohúci sa môžu spoliehať len na pomôcť druhých ale to len odvraťi ich blížiaci sa koniec.  

 

Minulost: 

Symeon nemal práve najlepšie detstvo. Nikdy nebol plánovane dieťa a jeho rodičia si ho nikdy nemohli dovoliť. Sami mali kopu problémov či už finančných alebo osobných. Symeon si preto moc svojich rodičov nepamätá. A ani nechce pretože to boli práve oni ktorý predali malého Symeona do otroctva. On ani vlastne nevie či je Symeon jeho skutočne meno lebo to meno si vyslúžil až neskôr. Trávil dlhé dni v otroctve a v slzách nechápajúc prečo si po neho rodina ešte neprišla a prečo je zavretý. Nevedel čo spravil prečo práve jemu bolo takto ukrivdene. Tých par dni sa mu vrylo do pamäte. Všetko mu začalo dochádzať až keď si ho niekto kúpil. Za tie roky vystriedal množstvo prac. Každá jedna z nich začínala tým že sa človek musel rýchlo prispôsobiť lebo inak zle dopadol. Symeon mal šťastie lebo všetky prace mu išli celkom od ruky a vedel sa i adaptovať na rôzne situácie čo sa vlastne stalo u neho i klučom ku prežitiu. Roky ubiehali a aj on menil svojich majiteľov. Niektorý chceli len dobre odvedenú robotu iný si zase vychutnávali keď mohli vidieť lúdi trpieť. Symeona vždy ranilo pri srdci keď videl ako niekto trpí kvôli takýmto ľudom. No na druhu stranu vedel že tak môže skončiť aj on a tak musí isť ďalej a neobzerať sa. Strach bolo to čo hýbalo Symeonovim životom, snami, túžbami a nočnými morami. Jeho posledným vlastníkom bol mladý šľachtic ktorý však pôsobil rozdielne ako iný. Choval sa k Symeonovi dobre ba až priateľsky. To Symeonova hlava nechápala. Práca nebola ťažká a dostaval dosť najesť. Dosť často chodil zo svojim pánom a nosil mu veci či otváral mu dvere a všetky tieto veci ktoré by ste skôr čakali skôr od sluhu než od otroka ktorým Symeon bol. Raz zašli do jedného hostinca kde mu prikázal aby ho počkal. Čakal asi 30 minút než sa jeho pán vraťil cely od potu a pomerne rozrušený. Povedal Symeonovi aby ho nasledoval do jednej izby. Tam v kaluži krvi ležala žena. Dokonca by sa dalo povedať že to bolo ešte len dievča. Krv sa rozlievala po podlahe a tak museli rýchlo jednať. Pán prikázal Symeonovli aby to telo niekde schoval ale hostinec bol v tej dobe pomerne plný. A tak keď sa Symeon a jeho pán pokúšali telo schovať tak boli objavený. V tom okamihu všetku vinu hodil jeho pán práve na Symeona ktorý sa len neveriacky prizeral. Krátko na to už dorazila stráž a Symeon skončil vo vezení za vraždu ktorú nespáchal.  

Ryuukinen 

bottom of page